“Každý večer, keď myslím na svojich drahých, ktorí už nežijú, si hovorím: Ako si to mohla prežiť? Sama neviem. Bolo to naozaj iba o šťastí a náhode. “ To sú slová Violy Fischerovej, ženy, ktorá prežila Mengeleho pokusy, štyri k Čítať viac
Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť!
Knihomoľka <3 najradšej mám krimi detektívky alebo trillery a fantasy. Jednoducho to kde sa niečo deje a je to napínavé. Na margo toho ale čítam všetko za radom čo mi príde pod ruku. Od filozofických románov po detské knižky. Keby tak bolo viacej času cez ten deň na to. Moje naj top - Harry Potter a trilógia Atramentové srdce :)
Knihy rada čítam odmalička. Je to hobby, ktoré ma stále dokáže obohatiť, no zároveň aj prekvapiť. Neviem si predstaviť svoje ja, ktoré nečíta knihy ;)
Pred desiatimi rokmi sa začala venovať spracúvaniu spomienok ľudí, ktorí prežili nacistické peklo alebo komunistické väzenie a prenasledovanie. Natočila viac ako 70 reportáží s touto tematikou a 15-dielny cyklus dokumentárnych filmov s názvom Neumlčaní. Za sériu reportáží získala v rokoch 2008 -2012 niekoľko novinárskych ocenení. Viola Stern Fischerová, žena, ktorá prežila Mengeleho pokusy, štyri koncentračné tábory a nakoniec nacistom utiekla, zverila svoje spomienky po rokoch reportérke Veronike Homolovej Tóthovej. Kniha Mengeleho dievča (2016) zaznamenáva jej osud i osudy iných ľudí, ktoré by nemali upadnúť do zabudnutia.
Viola Fischerová sa narodila v roku 1922 v Lučenci. Keď mala šestnásť rokov, južné Slovensko obsadili Maďari. S rodinou sa museli skrývať, prežili nálety, obrovský psychický nátlak. Zhabali im majetok, označených žltými hviezdami ich vylúčili zo spoločnosti, presunuli do geta zriadeného v meste, kde s nimi zversky zaobchádzali. Všetkých bili, dievčence brali a znásilňovali. Nevedeli si predstaviť, že existuje ešte niečo horšie, no ako dvadsaťdvaročná vystúpila z dobytčieho vagóna na rampe v Osvienčime. Tam sa stretla s doktorom Josefom Mengelem po prvýkrát, no nie naposledy. Stala sa obeťou jeho pseudolekárskych pokusov. Prežila. Po čase ju premiestnili do iného tábora, zorganizovala ďalších sedem žien a podarilo sa im ujsť. V čase, keď ona bojovala o život v koncentrákoch, jej neskorší manžel, Juraj Fischer, bol veliteľom tanku v spojeneckej armáde. Zúčastnil sa aj vylodenia v Normandii, 6. júna 1944. V roku 2004 dostal najvyššie francúzske ocenenie – Rytier Čestnej Légie. Viola Fischerová nikdy nezabudla na peklo, ktoré prežila. Neustále ju prenasleduje.
Máte chuť pozrieť si všetky svoje recenzie na jednom mieste a podeliť sa o ne aj s ostatnými používateľmi? Aktivujte si čítateľský profil, kde môžete okrem iného zbierať knihomoľské odznaky, či zvyšovať si svoju knihomoľskú úroveň.
Aktivovať čitateľský profil„Sklouzla rukou k srdci a spočinula na něm dlaní. Zde se skrývá síla, na níž záleží, řekla její matka neskutečně dávno. Ať jsi kdekoli, ať se ocitneš jakkoli daleko, zavede tě domů.“
